Narodil sa 15. októbra 1927, bol politický väzeň odsúdený vo vykonštruovanom politickom procese 50-tych rokoch. Spolu s ním boli odsúdení aj jeho otec a matka. Aktívny člen Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorej čestným predsedom bol A. Srholec.

Jaroslav Žilák po ukončení štúdia  v roku 1934 začal pracovať v obchode svojho otca, kde mal na starosti administratívu. Bol nadšeným demokratom a tak v roku 1947 vstúpil do Odboru mladých demokratov v Rimavskej Sobote. V roku 1949 otec Ján Žilák dočasne prerušil svoju živnosť, ale živnostenské oprávnenie si ponechal. Začala postupná likvidácia živností, s ktorou prišla rodina Žiláková o svoj obchod. V roku 1950 bol Jaroslav Žilák aj s otcom zatknutý a na základe rozhodnutia súdu boli odsúdení za trestný čin čierneho obchodu, ohrozenia zásobovania a nezaplatenia dane za obchod, napriek dodaniu dokladu o zaplatení.

Bol väznený vo väznici v Leopoldove, v Piešťanoch a v Handlovej, kde pracoval v bani, v ktorej takmer prišiel o život. Za nezaplatenie pokuty, ktorú mu udelil súd nastúpil na výkon trestu do Krajskej väznice v Nitre, z ktorej bol následne prevezený do Ilavy. V tejto väznici sa nachádzal aj jeho otec Ján, preto bol presunutý do Prahy na Pankrác, kde sa stretol s odsúdeným Gustávom Husákom. V roku 1956 došlo k premiestneniu pána Jaroslava do Bytíze na Přibramsku. Po prepustení Jaroslava z väzenia sa vrátil k rodine a v roku 1956 sa oženil s Elenou, s ktorou má dve deti, Jaroslava a Jarmilu. Dom Žilákovcov v Trnave bol skonfiškovaný v rámci Akcie B a pán Jaroslav sa snažil o vrátenie skonfiškovaného domu, čo sa mu napokon po dlhých peripetiách podarilo. Jaroslav sa nakoniec, aj s jeho manželkou, rozhodol presťahovať do Bratislavy. Napriek minulosti politického väzňa si dokázal vďaka svojej pracovitosti a šikovnosti nájsť si prácu.

V roku 1989 pán Žilák požiadal o rehabilitáciu vo svojom mene aj v mene nebohého otca.  Súd však jeho žiadosti nevyhovel. Snažil sa odvolať, ale nedostupnosť dokumentov o jeho a otcovom súdnom procese mu stála v ceste. V snahe dokázať nespravodlivosť písal na Ústavný súd, Najvyšší súd aj Generálnu prokuratúru, keďže boli odsúdení na základe zákona, ktorý v roku 1951 už nebol platný. Pán Jaroslav Žilák bol nakoniec odškodnený za stratené roky života vo väzení.

V súčasnosti žije so svojou manželkou vo svojom dome v Trnave. Aj naďalej sa zaujíma o politiku a dianie u nás aj vo svete. Je tajomníkom Oblastnej organizácie Konfederácie politických väzňov Slovenska  v Trnave.

Predseda Trnavského samosprávneho kraja udeľuje Jaroslavovi Žilákovi Cenu slobody Antona Srholca za jeho vytrvalý boj za spravodlivosť a nezlomnú túžbu po slobode. Aj napriek ťarche veľkej nespravodlivosti zo strany režimu sa nepoddal ťažkej životnej situácii a je pre nás všetkých vzorom vytrvalosti dôkazom toho, že má zmysel bojovať za pravdu.