Milan Kňažko, herec, politik a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov udalostí Novembra ´89 sa narodil 28. augusta 1945 v Horných Plachtinciach. Po štúdiu na Strednej škole stavebnej sa dostal na Divadelnú fakultu na Vysokej škole muzických umení. Tú pod vedením profesora A. Bagara a M. Hubu úspešne ukončil v roku 1968. Následne absolvoval postgraduálne štúdium na univerzite v Nancy, vo Francúzsku.
Po návrate z Francúzska začala jeho mimoriadne úspešná herecká kariéra v Divadle na Korze. To sa neskôr pričlenilo k Novej scéne. Od roku 1985 až do roku 1990 pôsobil ako člen Slovenského národného divadla (SND). V 70. a 80. rokoch bol Milan Kňažko postavou v mnohých známych filmových snímkach, ako napr.: Zajtra bude neskoro (1972), Život na úteku (1975), Choď a nelúč sa (1979) alebo Dobří holubi se vracejí (1987)
Za stvárnené postavy a herecký výkon obdržal i mnohé ocenenia.
Milan Kňažko mal voči komunistickému režimu jasne odmietavý postoj. Keď mal päť rokov, jeho otca zatkla Štátna bezpečnosť a vo vykonštruovanom súdnom procese bol odsúdený na trinásť rokov odňatia slobody za „špionáž a rozvracanie socialistického štátu.” Milan Kňažko odvážne čelil tlaku bezpečnostných zložiek a nikdy nevstúpil do Komunistickej strany (KSČ). V októbri 1989 pre nesúhlas s politikou komunistického režimu vrátil titul zaslúžilý umelec.
Kľúčovú rolu v občianskom živote zohral v novembri 1989 pri udalostiach, ktoré znamenali zmenu komunistického režimu na režim demokratický. Podpísal petíciu „Niekoľko viet“ , ktorá obsahovala požiadavky občianskej slobody a bola vypracovaná Chartou 77. Bol jednou z najvýraznejších postáv Nežnej revolúcie a novembrových tribún. Spoluzakladal a bol členom koordinačného centra Verejnosti proti násiliu (VPN). Pôsobil ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla v rokoch 1989-1990. V tomto období bol zároveň poslancom Snemovne ľudu vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Od júna do augusta 1990 bol ministrom vlády bez portfólia. Následne sa stal ministrom zahraničných vecí, ktorým bol do roku 1991. Po voľbách v roku 1992 sa stal podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí. V tejto pozícií pôsobil do roku 1993.
Po spojení protimečiarovských opozičných síl a po voľbách v roku 1998, sa stal ministrom kultúry SR, kde pôsobil do roku 2002. V roku 2002 odišiel z aktívnej politiky.
Od roku 2003 do roku 2007 pôsobil v mediálnej sfére ako generálny riaditeľ novej televízie JOJ. Po odchode z tejto pozície sa venuje svojej pôvodnej profesii a vidieť ho môžu diváci najmä na divadelnej scéne, ale aj vo filme a televízii.
Predseda Trnavského samosprávneho kraja udeľuje Milanovi Kňažkovi Cenu slobody Antona Srholca za jeho prínos v oblasti kultúry a rozvoja demokracie u nás. V zlomovom období, ktorým November ´89 nepochybne bol, stál na čele odporu voči komunistickému režimu. Nezlomnou vôľou bojovať za slobodu a demokraciu zaslúžil sa o začlenenie Slovenskej republiky do rodiny slobodných národov Európy. Milan Kňažko so svojim hereckým talentom robí dobré meno Slovenskej republiky po celom svete a patrí medzi najvýraznejšie postavy v oblasti kultúry.