Lászlo Nagy sa narodil v roku 1948. Vyštudoval pedagogickú psychológiu a filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde bol v rokoch 1967 až 1970 predsedom maďarského Akademického klubu mládeže Attilu Józsefa. Neskôr pracoval v sociologickom výskume.

Počas komunistického režimu patril k skupine dunajskostredských intelektuálov a spisovateľov, ktorí v roku 1970 založili Výbor pre ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. Pri príležitosti spomienky na 70. výročie založenia Československa vydali Memorandum Maďarov na Slovensku, v ktorom poukázali na relevantné problémy maďarskej menšiny, ale upozorňovali aj na porušovanie ľudských práv v Československu. Dôležitým aspektom memoranda bolo, že presahovalo dovtedajší výlučný záujem o práva maďarskej menšiny. Jeho tvorcovia si uvedomili dôležitosť boja za ochranu všeobecných ľudských práv. Ak sú totiž porušované práva väčšiny, zákonite budú porušované aj práva menšín.

Táto aktivita vyústila v r. 1989 do založenia Maďarskej nezávislej iniciatívy. Lászlo Nagy bol prvým signatárom jej programového vyhlásenia z 18. novembra 1989, potom od roku 1990 bol i jej predsedom. V rokoch 1990 až 2012 bol poslancom NR SR a v roku 2004 poslancom Európskeho parlamentu. Počas troch parlamentných cyklov (1998-2009) bol predsedom výboru pre ľudské práva NR SR. Neskôr bol Splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny. Organizoval odborné prednášky o ľudských a menšinových právach na medzinárodných a domácich fórach. Aktívne spolupracoval s kubánskou a bieloruskou opozíciou, slovenskými ľudsko-právnymi a menšinovými občianskymi združeniami.