Václav Havel bol spisovateľ, dramatik a politik, jedna z najvýznamnejších postáv odporu proti komunizmu, prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prvý prezident Českej republiky.

Václav Havel sa narodil v roku 1936 v Prahe. Počas komunizmu nemohol z kádrových dôvodov riadne študovať a pracoval ako javiskový technik v divadle. Od svojich dvadsiatich rokov aktívne prispieval do literárnych časopisov. Neskôr začína „Divadlo Na Zábradlí“ uvádzať jeho alegorické hry, ktoré kritizovali totalitný režim.

Po potlačení Pražskej jari v roku 1968 musel opustiť divadlo a pracoval ako robotník v pivovare. Súčasne písal do samizdatových Lidových novin. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Husákovi a v roku 1977 publikoval Chartu 77, ktorá požadovala dodržiavanie základných práv a slobôd v Česko-Slovensku. Stal sa jedným z prvých troch hovorcov tejto občianskej iniciatívy. V apríli 1978 zakladal Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných. Bol spoluiniciátorom petície Niekoľko viet, ktorá požadovala  demokraciu aj s pokojnými ľudovým zhromaždeniami. Za tieto aktivity strávil viac ako 5 rokov vo väzení.

Počas Nežnej revolúcie stál na čele Občanského fóra, ktoré zohralo kľúčovú úlohu pri páde komunistického režimu. Krátko nato sa stal posledným prezidentom Československa a v roku 1993 prvým prezidentom samostatnej Českej republiky.

Počas svojej politickej kariéry bol Václav Havel medzinárodne uznávaný ako morálna autorita a obhajca demokracie. Za svoje zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru a stal sa laureátom najvyšších štátnych vyznamenaní mnohých štátov. Václav Havel navždy zostane ikonou boja za slobodu a demokraciu.