Páter Fidél Ambróz Jurčovič bol františkán, teológ, kazateľ, spisovateľ a dlhoročný provinciál. Narodila sa 17. júla 1916 vo Vištuku, do františkánskeho rádu vstúpil v roku 1931 a 23. 3. 1940 bol vysvätený za kňaza v Ríme, kde o tri roky ukončil doktorát teológie. Po návrate na Slovensko pôsobil v Žiline ako učiteľ liturgiky a biblistiky až do likvidácie kláštorov v rámci Akcie K v roku 1950.

Už v roku 1947 začalo masové zatváranie, do ktorého sa dostali aj prví františkáni. P. Fidél Jurčovič zostal vo vyšetrovacej väzbe 24 mesiacov. Vyšetrovacia väzba sa skončila 21. januára 1948 prepustením bez súdu. Súd sa konal až v roku 1950. 10. marca bol vynesený rozsudok, v ktorom bol odsúdený „za úklady proti republike” na dva roky väzenia. Najvyšší súd v Prahe mu v rámci odvolacieho konania pridal ešte jeden rok väzenia. Prešiel väzeniami a nútenými prácami v Leopoldove, Handlovej, Jáchymove. Na slobodu sa dostal až v januári 1955. Do odchodu do dôchodku v roku 1976 pracoval v rôznych civilných profesiách, popri tom potajomky a obmedzene vykonával pastoráciu. Počas „pražskej jari“ 1968 sa aktívne podieľal na iniciatívach obnovy rehoľného života a nadviazal kontakty doma i v exile.

Dňa 20. 2. 1969 bol vymenovaný za provinciálneho ministra a v ťažkých podmienkach normalizácie spájal rozptýlených rehoľných spolubratov a udržiaval život františkánskej provincie. Znova začalo policajné sledovanie a opakované výsluchy zo strany Štátnej bezpečnosti. 

Po Novembri 1989 po dňoch radostnej eufórie z víťazstva nad tyraniou nastali dni všednej a zodpovednej práce pri obnove života na každej úrovni. Za zložitej politickej situácie musela Cirkev a rehole začať dielo obnovy. Františkáni na Slovensku pod vedením pátra Fidéla s malým počtom bratov museli takmer od nuly formovať novú tvár provincie. Totalitu prežilo celkom 41 členov spred roka 1950. Páter Fidél neskôr pôsobil ako definítor, výpomocný duchovný a formátor novicov v Trnave; v starobe sa aj napriek chorobe venoval publikačnej činnosti. Zomrel 21. 1. 2004 a je pochovaný vo Vištuku.

Veľkosť pátra Fidéla spočíva v jeho prístupe ku všetkým dejinným skutočnostiam, ktoré ho postretli. Márne by sme v jeho pamätiach či zápiskoch hľadali nadávky, nespokojnosť či neodpustenie, prijímal všetko. čo život priniesol. Tešil sa z každodenných maličkostí, bol vždy hladný po poznaní. Mal rád svoju domovinu a pestoval slovenčinu. Jeho teologické štúdia, prehlbovanie viery a všeobecný rozhľad z neho spravili pevného, múdreho človeka, kresťana a kňaza – františkána. Bol verný svojmu povolaniu aj v najťažších chvíľach svojho života.