Dr. h. c. Anton Srholec, (* 12. 6. 1929, Skalica – † 7. 1. 2016, Bratislava), bol slovenský rímskokatolícky kňaz a salezián, politický väzeň, charitatívny pracovník a filantrop, spisovateľ, a obhajca ľudských práv. Počas totalitného režimu bol prenasledovaný, ale komunistický režim ho nikdy nezlomil.
Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich detí v Skalici. Ako sedemnásťročný vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Keďže v roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, nebolo mu umožnené študovať teológiu.
Preto sa v roku 1951 pokúsil emigrovať, aby v cudzine mohol realizovať tento svoj sen. Útek sa nevydaril a Anton Srholec bol odsúdený za pokus o nepovolené prekročenie štátnych hraníc na dvanásť rokov väzenia. Vo väzení strávil desať rokov, prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove.
Po návrate z väzenia pracoval desať rokov ako robotník na stavbách, v továrni a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. V roku 1969 dostal povolenie odísť do Talianska, kde absolvoval štúdium na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a bol vysvätený za kňaza.
V dobe, keď desaťtisíce ľudí z Česko-Slovenska emigrovali, Anton Srholec sa vrátil domov v presvedčení, že tu môže byť osožnejší. Po návrate bol aktívny v duchovnej službe a výchove mládeže. V čase jeho pôsobenia sa kostol Blumentál stal oázou v normalizujúcej sa Bratislave. Okrem toho podporoval a písal do samizdatových časopisov.
Jeho činnosť bola neustále sledovaná ŠTB. V roku 1985 odobrali A. Srholcovi štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej službe. Stal sa opäť robotníkom a pracoval v sklade.
Po páde komunizmu už ako dôchodca bol činný okrem iného aj v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín, v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, pôsobil v Konfederácii politických väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách.
Anton Srholec sa neúnavne venoval aj konkrétnej pomoci ľuďom. Jeho srdce patrilo tým, ktorí sa strácali na okraji spoločnosti a neúnavne bojoval za ich práva a dôstojnosť. Založil domov pre bezdomovcov v Bratislave, v ktorom pomáhali tým najzraniteľnejším členom spoločnosti. Vytvoril neziskovú organizáciu, ktorá im poskytovala útočisko a možnosť znovu sa postaviť na nohy.
Popri sociálnej činnosti sa venoval aj publicistike. Prispieval do rôznych periodík, venoval sa prednáškovej a poradenskej činnosti pri sociálnych projektoch, hlavne, čo sa týka bezdomovcov.
Anton Srholec zomrel vo veku 86 rokov života 7. januára 2016.
Život Antona Srholca je príbehom odvahy, viery a nezlomnej vôle. Svojim životom pred i po roku 1989 sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženskú slobodu, ľudskú dôstojnosť a práva. Anton Srholec je symbolom toho, čo znamená byť hrdinom srdca a ducha.