Cena slobody
Antona Srholca

S hrdosťou sa ohliadame za nedávnym slávnostným udeľovaním Ceny slobody Antona Srholca, ktoré sa uskutočnilo štvrtok 16.11.2023 v Divadle Jána Palárika. Toto prestížne podujatie, pomenované na počesť významného slovenského disidenta a bojovníka za slobodu, Antona Srholca, každoročne ocenilo jednotlivcov a organizácie, ktoré významne prispievajú k ochrane a propagácii ľudských práv a slobôd na Slovensku.

Tento rok bol ceremoniál plný inšpiratívnych momentov, kde sa ocenili výnimočné osobnosti a iniciatívy. Medzi laureátmi boli mená významných aktivistov, novinárov, a organizácií, ktoré sa neúnavne venujú boju za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Ich príbehy a úspechy boli predstavené v emotívnych prejavoch a prezentáciách.

Okrem udeľovania ocenení sa udalosť niesla aj v duchu diskusií o aktuálnych výzvach v oblasti ľudských práv.

O Cene slobody Antona Srholca: Cena slobody Antona Srholca je výročná cena udeľovaná jednotlivcom a organizáciám na Slovensku za výnimočný prínos k ochrane a propagácii ľudských práv a slobôd. Pomenovaná je na počesť Antona Srholca, významného slovenského disidenta, ktorý sa odvážil postaviť proti nespravodlivosti a bojoval za lepšiu spoločnosť.

Cena slobody Antona Srholca 2023 v médiach

Aktuality: https://www.aktuality.sk/clanok/NxnNxRV/cenu-slobody-antona-srholca-dostali-politik-aj-vytvarnik-ktory-organizoval-ilegalne-vystavy/

SME: https://mytrnava.sme.sk/c/23245558/cenu-slobody-antona-srholca-udelili-piatim-osobnostiam.html

Trnavské rádio: https://trnavske.radio/2023/11/16/cenu-slobody-antona-srholca-za-prinos-k-ochrane-ludskych-prav-ziskaju-dalsie-osobnosti/

Reportáž RTVS

Cenu slobody Antona Srholca udelil Trnavský samosprávny kraj po štvrtýkrát pri príležitosti 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu. Získalo ju päť osobností za ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy občianskej statočnosti. Medzi ocenenými je prvý ponovembrový minister kultúry a občiansky aktivista Ladislav Snopko, trnavská rodáčka a fotografka, ktorá prežila holokaust, Dita Ziss, a aj politický analytik a občiansky aktivista Grigorij Mesežnikov. Cenu im memoriam získal Károly Tóth a básnik, dramatik a redaktor Rádia Slobodná Európa Rudolf Skukálek. Galavečer sa uskutočnil vo štvrtok 1. decembra 2022 v Divadle Jána Palárika v Trnave.

„Sme presvedčení, že dlh voči dejinám vrátane tých moderných treba splácať aktívne. To znamená, napríklad, vážiť si statočné osobnosti a inšpiratívnych ľudí, ktorí sa nám prihovárajú prostredníctvom svojich príbehov. V tejto súvislosti udeľujeme Cenu slobody Antona Srholca. Už po štvrtýkrát je vyjadrením našej hlbokej úcty, vďačnosti a rešpektu. Zároveň aj vyjadrením záväzku k hlbšej reflexii o našej prítomnosti a o tom, aký svet zanechávame budúcim generáciám,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Laureáti

Ladislav Snopko sa narodil v roku 1949 a v období demokratickej transformácie na Slovensku pôsobil ako verejný činiteľ. V revolučných dňoch roku 1989 bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu. Spoluorganizoval pochod pod heslom „Ahoj, Európa,“ počas ktorého 10. decembra 1989 prešli tisíce Bratislavčanov cez otvorenú Železnú oponu do Rakúska. Od roku 1996 sa aktívne venuje rozvoju a organizovaniu kultúrneho života v Bratislave a Prahe.

Ocenenou bola aj Dita Ziss, ktorá sa narodila v roku 1938. Počas druhej svetovej vojny sa jej rodine podarilo vyhnúť deportáciám do koncentračných táborov. V snahe zachrániť dcéru pred smrťou ju ako trojročnú rodičia dali do sirotinca v Modre, neskôr ju tajne previezli do Maďarska, kde sa jej na čas ujala miestna rodina a časom sa opäť stretla s rodinou. Po skončení vojny sa vrátila na Slovensko a do roku 1968 žila v Trnave. Následne emigrovala do Izraela.

Cenu slobody Antona Srholca si prevzal aj politický analytik, občiansky aktivista a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov. Zaoberá sa analýzou trendov slovenskej spoločnosti a politiky. Aktívne sa podieľa aj na tvorbe verejného diskurzu, pričom kontinuálne obhajuje demokratické a európske hodnoty. Ako jeden z mála predvídal zámery Ruska napadnúť Ukrajinu na jar roku 2022. Venuje sa aj pomoci utečencom vojnou na Ukrajine.

Cenu im memoriam získal Károly Tóth, zakladateľ Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne. Tóth sa narodil v roku 1959 a patril medzi najvýznamnejších maďarských intelektuálov a verejných činiteľov na Slovensku. Bol jednou z dôležitých postáv demokratickej transformácie i vedeckého života u nás. Zároveň zosobňoval snahu o nájdenie konsenzuálneho riešenia nielen v otázke uplatňovania ľudských a menšinových práv, ale aj v budovaní slovensko-maďarských vzťahov.

Cenu im memoriam za známeho básnika a dramatika Rudolfa Skukálka prevzala jeho dcéra Žofia Tholtová. Skukálek je rodákom z Trnavy, kde sa narodil v roku 1931. Študoval psychológiu, filozofiu a históriu na filozofickej fakulte v Brne a v Bratislave. Už v prvej polovici 50. rokov publikoval svoje texty. Pracoval v redakciách viacerých novín a časopisov. V máji 1968 svoje názory verejne vyjadril vystúpením na zjazde Zväzu slovenských spisovateľov, čím sa dostal do nemilosti režimu a prenasledovala ho Štátna bezpečnosť (ŠtB). V novembri 1968 sa rozhodol emigrovať a od roku 1972 pôsobil v Rádiu Slobodná Európa. ŠtB vo februári 1981 spáchala v štúdiu rádia atentát, pri ktorom utrpel vážne zranenia, ktorými bol poznačený do konca života.

Cena slobody nesie meno Antona Srholca, ktorý bol celoživotne spojený s Trnavským krajom. Bol rodákom zo Skalice, štúdium absolvoval na gymnáziu v Šaštíne. Za jeho pokus prekročenia rieky Morava strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojim postojom k životu sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.

„Cenu slobody Antona Srholca sme tento rok udelili štyrom osobnostiam. Aj týmto spôsobom sme si vyzdvihli a spopularizovali ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu, respektíve ich prejavy občianskej statočnosti. Medzi ocenenými je spisovateľ a redaktor Rádia Slobodná Európa Michal Lošonský, vysokoškolský pedagóg a politológ László Öllös a vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok. Cenu in memoriam získala Hedviga Rozborová za statočnosť v období komunistickej totality, uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Pri príležitosti tohtoročných osláv výročia Nežnej revolúcie boli v rámci podujatia Pocta slobode 2021 predstavené svetelné a zvukové inštalácie na viacerých verejných budovách v Trnave vrátane župného Divadla Jána Palárika a Knižnice Juraja Fándlyho.

Cena slobody nesie meno Antona Srholca, ktorý bol celoživotne spojený s Trnavským krajom. Bol rodákom zo Skalice, štúdium absolvoval na gymnáziu v Šaštíne. Za jeho pokus prekročenia rieky Morava strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojim postojom k životu sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.

Laureátmi ceny sa v uplynulých ročníkoch stali napríklad tribún Milan Kňažko, spisovateľ Lajos Grendel, aktivista Michael Kocáb alebo aktivistka Helena Woleková.

Trnavský samosprávny kraj už po druhýkrát ocenil osobnosti verejného života za ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti. Cena slobody A. Srholca sa udeľuje pri príležitosti Dňa boja za slobodu demokraciu. Galavečer udeľovania cien sa uskutočnil v Divadle Jána Palárika v Trnave v sobotu 9. novembra 2019.
Anton Srholec bol celoživotne previazaný s trnavskou župou. Narodil sa v Skalici, študoval na gymnáziu v Šaštíne a za pokus prekročiť rieku Moravu strávil mesiace vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove. Antona Srholca však komunistický režim nezlomil. Svojim životom pred i po roku 1989 sa stal symbolom viery v človeka a boja za politické a náboženské práva a slobody.
Hlavným motívom tohtoročného udeľovania ceny bolo 30. výročie Novembra ’89, kľúčový dejinný medzník z hľadiska obnovenia demokratického zriadenia v Československu a jeho nástupníckych republikách. Tohtoroční laureáti a laureátka boli priamymi aktérmi Nežnej revolúcie na úrovni vtedajšieho Československa a trnavského kraja.

Za významný prínos k návratu slobody župan Jozef Viskupič udelil Cenu slobody Antona Srholca 2019 piatim osobnostiam:
Iveta Radičová, sociologička a predsedníčka vlády Slovenskej republiky, hovorkyňa Verejnosti proti násiliu.
Spolupracovala s ľuďmi, ktorí v roku 1987 vydali samizdatovú publikáciu Bratislava nahlas a začiatkom jesene 1989 bola spolu-iniciátorkou listu slovenských sociológov vtedajšiemu prezidentovi Gustávovi Husákovi. V ňom spolu so 14-imi kolegami vyzývala na odstúpenie vlády, zmenu režimu a najmä protestovala proti väzneniu disidentov tzv. Bratislavskej päťky.
V Novembri ‘89 sa naplno zapojila do spoločenského diania a medzi rokmi 1990 a 1992 bola členkou hnutia Verejnosť proti násiliu, ktorého bola krátko aj hovorkyňou.

Laureáti

Michael Kocáb, hudobník, občiansky aktivistka a politik.
V roku 1989 spolu s Michalom Horáčkom založil iniciatívu Most, ktorá sprostredkovávala komunikáciu medzi disidentskými a vládnucimi štruktúrami a premiérom Adamcom. Po udalostiach na Národní tříde v Prahe 17. novembra 1989 bol jedným zo zakladateľov hnutia Občianske fórum a stal sa jedným z jeho popredných predstaviteľov. Ako člen krízového štábu koordinačného centra Občianskeho fóra viedol rokovania s náčelníkom generálneho štábu vtedajšej československej armády Miroslavom Vackom a veliteľom západného vojenského okruhu Mojmírom Zachariášom o nezasahovaní armády do priebehu nežnej revolúcie. Už dva dni po 17. novembri 1989 predložil premiérovi Adamcovi okrem iných aj požiadavku na zabezpečenie odsunu sovietskych vojsk z Československa. So zástupcami sovietskej armády okupujúcej Československo od augusta 1968 následne viedol rokovania o odsune z územia Československa. 28. januára 1989 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia ČSSR a o deň neskôr bol na jeho návrh Václav Havel zvolený za prezidenta republiky.

Ján Budaj, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, tribún a organizátor novembrových zhromaždení v Bratislave.
Ján Budaj je širokej verejnosti známy predovšetkým v súvislosti demonštráciami v Bratislave v období novembra a decembra 1989, počas ktorých spolu s Milanom Kňažkom bol moderátorom  mítingov na Námestí SNP a stal sa symbolom Nežnej revolúcie na Slovensku.
Dňa 19. novembra 1989 vzniklo za účasti viacerých intelektuálov a občianskych aktivistov v Umeleckej besede hnutie Verejnosť proti násiliu, pričom Ján Budaj bol najprv jeho koordinátorom a neskôr od januára 1990 predsedom. V období od novembra 1989 do prvých slobodných volieb v júni 1990 viedol VPN, bol poslancom a prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady, kde inicioval aj založenie Výboru SNR pre životné prostredie.

Bohumil Chmelík, stomatológ a vysokoškolský profesor, v novembri ’89 bol tribún a organizátor Trnavského kultúrneho fóra.
V roku 1989 bol Bohumil Chmelík tribúnom a organizátorom Trnavského kultúrneho fóra, ktoré združovalo umelcov, architektov, pedagógov či lekárov a sformulovalo požiadavky na zmeny v kultúrnom živote mesta Trnava. K rozvoju demokracie dlhoročne prispieval aj neskôr ako komunálny politik, krajský poslanec (2005 až 2013) a napokon aj ako poslanec Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky (1992 až 1994).

Ľubomír Navrátil, publicista a prekladateľ, organizátor novembrových protestov v Dunajskej Strede.
V období Nežnej revolúcie vystupoval ako aktivista a organizátor protestov v Dunajskej Strede. Dva roky bol predsedom VPN v Dunajskej Strede. Za najdôležitejší prínos politických pohybov po roku ‘89 pokladá slobodu vo všetkých formách, ako aj to, že hoci maják nežnej revolúcie už len slabúčko bliká, predsa len tú loď, ktorá sa plaví do neznáma, z času na čas vracia na ten lepší kurz. Ocenenie symbolicky venuje všetkým priateľom, ostatným účastníkom revolúcie v dunajskostredskom okrese.
Cena slobody Antona Srholca je najvýznamnejšie ocenenie Trnavského samosprávneho kraja, ktoré trnavský župan udeľuje jednotlivcom a skupinám za mimoriadny prínos.

19. 11. 2018 – Trnavský župan Jozef Viskupič v sobotu, 17. novembra, ocenil osobnosti verejného života Cenou slobody Antona Srholca. Laureátmi ceny, ktorú župa udeľuje tento rok po prvýkrát, sú Helena Woleková, Milan Kňažko, Lajos Grendel, Jaroslav Žilák a in memoriam Ján Kuciak a Martina Kušnírová. 

„Pre Antona Srholca bola sloboda ústredným životným cieľom, programom a témou. Zámerom udelenia Ceny slobody Antona Srholca je, odkazom na jeho život a dielo, šíriť posolstvo o význame hodnôt slobody, spravodlivosti demokracie, ľudských práv a osobnej zodpovednosti. Ide o vôbec prvý ročník tejto výnimočnej ceny, ktorú sme sa rozhodli udeľovať vo veľmi symbolickom termíne, kedy si pripomíname 29.výročie Nežnej revolúcie, ktorá ukončila obdobie neslobody," povedal trnavský župan Jozef Viskupič.

Trnavský samosprávny kraj si v sobotu 17. novembra sériou podujatí pripomenul výročie udalostí Novembra ´89. Okrem Župného dňa otvorených dverí sa na Trojičnom námestí odohral koncert Pocta slobode, kde vystúpil Dano Heriban s projektom Čosi úsmevné a skupina Korben Dallas. Deň vyvrcholil slávnostným odovzdaním Ceny slobody Antona Srholca v divadle Jána Palárika v Trnave a následnou talkshow Pred lampou s laureátmi ceny slobody. 

Laureáti Ceny slobody Antona Srholca: 

Predseda Trnavského samosprávneho kraja udeľuje Lajosovi Grendelovi Cenu slobody Antona Srholca za celoživotnú intelektuálnu a občiansku misiu v prospech slobody. Svojou literárnou prácou a občianskym angažovaním významne prispel k budovaniu tolerantnej otvorenej spoločnosti s akcentom na postavenie súčasného človeka a otázky súžitia a vzájomného obohacovania  maďarskej a slovenskej kultúry na Slovensku.

Predseda Trnavského samosprávneho kraja udeľuje Jaroslavovi Žilákovi Cenu slobody Antona Srholca za jeho vytrvalý boj za spravodlivosť a nezlomnú túžbu po slobode. Aj napriek ťarche nespravodlivosti zo strany režimu sa nepoddal ťažkej životnej situácii. Je vzorom vytrvalosti a dôkazom toho, že má zmysel bojovať za pravdu.

Predseda Trnavského kraja udeľuje Cenu slobody Antona Srholca pani Helene Wolekovej za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, občianskej spoločnosti  a ochranu ľudských práv. Svojim celoživotným úsilím o zníženie sociálnych rozdielov medzi obyvateľstvom a pomoc tým najslabším a najzraniteľnejším častiam obyvateľstva nesmierne prispela napĺňaniu ideálov o slobodnej a spravodlivej spoločnosti.

Predseda Trnavského samosprávneho kraja udeľuje Milanovi Kňažkovi Cenu slobody Antona Srholca za jeho prínos v oblasti kultúry a rozvoja demokracie na Slovesnku. V zlomovom období Novembra ´89 stál na čele odporu voči komunistickému režimu. Nezlomnou vôľou bojovať za slobodu a demokraciu zaslúžil sa o začlenenie Slovenskej republiky do rodiny slobodných národov Európy. Milan Kňažko ako umelec patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenskej kultúry.

Predseda Trnavského samosprávneho kraja udeľuje Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej Cenu slobody Antona Srholca In memoriam za cieľavedomé úsilie o lepšie a spravodlivejšie Slovensko.

Stránku prevádzkuje Trnavský samosprávny kraj