Trnavský samosprávny kraj už po druhýkrát ocenil osobnosti verejného života za ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti. Cena slobody A. Srholca sa udeľuje pri príležitosti Dňa boja za slobodu demokraciu. Galavečer udeľovania cien sa uskutočnil v Divadle Jána Palárika v Trnave v sobotu 9. novembra 2019.
Anton Srholec bol celoživotne previazaný s trnavskou župou. Narodil sa v Skalici, študoval na gymnáziu v Šaštíne a za pokus prekročiť rieku Moravu strávil mesiace vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove. Antona Srholca však komunistický režim nezlomil. Svojim životom pred i po roku 1989 sa stal symbolom viery v človeka a boja za politické a náboženské práva a slobody.
Hlavným motívom tohtoročného udeľovania ceny bolo 30. výročie Novembra ’89, kľúčový dejinný medzník z hľadiska obnovenia demokratického zriadenia v Československu a jeho nástupníckych republikách. Tohtoroční laureáti a laureátka boli priamymi aktérmi Nežnej revolúcie na úrovni vtedajšieho Československa a trnavského kraja.

Za významný prínos k návratu slobody župan Jozef Viskupič udelil Cenu slobody Antona Srholca 2019 piatim osobnostiam:
Iveta Radičová, sociologička a predsedníčka vlády Slovenskej republiky, hovorkyňa Verejnosti proti násiliu.
Spolupracovala s ľuďmi, ktorí v roku 1987 vydali samizdatovú publikáciu Bratislava nahlas a začiatkom jesene 1989 bola spolu-iniciátorkou listu slovenských sociológov vtedajšiemu prezidentovi Gustávovi Husákovi. V ňom spolu so 14-imi kolegami vyzývala na odstúpenie vlády, zmenu režimu a najmä protestovala proti väzneniu disidentov tzv. Bratislavskej päťky.
V Novembri ‘89 sa naplno zapojila do spoločenského diania a medzi rokmi 1990 a 1992 bola členkou hnutia Verejnosť proti násiliu, ktorého bola krátko aj hovorkyňou.

Laureáti

Michael Kocáb, hudobník, občiansky aktivistka a politik.
V roku 1989 spolu s Michalom Horáčkom založil iniciatívu Most, ktorá sprostredkovávala komunikáciu medzi disidentskými a vládnucimi štruktúrami a premiérom Adamcom. Po udalostiach na Národní tříde v Prahe 17. novembra 1989 bol jedným zo zakladateľov hnutia Občianske fórum a stal sa jedným z jeho popredných predstaviteľov. Ako člen krízového štábu koordinačného centra Občianskeho fóra viedol rokovania s náčelníkom generálneho štábu vtedajšej československej armády Miroslavom Vackom a veliteľom západného vojenského okruhu Mojmírom Zachariášom o nezasahovaní armády do priebehu nežnej revolúcie. Už dva dni po 17. novembri 1989 predložil premiérovi Adamcovi okrem iných aj požiadavku na zabezpečenie odsunu sovietskych vojsk z Československa. So zástupcami sovietskej armády okupujúcej Československo od augusta 1968 následne viedol rokovania o odsune z územia Československa. 28. januára 1989 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia ČSSR a o deň neskôr bol na jeho návrh Václav Havel zvolený za prezidenta republiky.

Ján Budaj, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, tribún a organizátor novembrových zhromaždení v Bratislave.
Ján Budaj je širokej verejnosti známy predovšetkým v súvislosti demonštráciami v Bratislave v období novembra a decembra 1989, počas ktorých spolu s Milanom Kňažkom bol moderátorom  mítingov na Námestí SNP a stal sa symbolom Nežnej revolúcie na Slovensku.
Dňa 19. novembra 1989 vzniklo za účasti viacerých intelektuálov a občianskych aktivistov v Umeleckej besede hnutie Verejnosť proti násiliu, pričom Ján Budaj bol najprv jeho koordinátorom a neskôr od januára 1990 predsedom. V období od novembra 1989 do prvých slobodných volieb v júni 1990 viedol VPN, bol poslancom a prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady, kde inicioval aj založenie Výboru SNR pre životné prostredie.

Bohumil Chmelík, stomatológ a vysokoškolský profesor, v novembri ’89 bol tribún a organizátor Trnavského kultúrneho fóra.
V roku 1989 bol Bohumil Chmelík tribúnom a organizátorom Trnavského kultúrneho fóra, ktoré združovalo umelcov, architektov, pedagógov či lekárov a sformulovalo požiadavky na zmeny v kultúrnom živote mesta Trnava. K rozvoju demokracie dlhoročne prispieval aj neskôr ako komunálny politik, krajský poslanec (2005 až 2013) a napokon aj ako poslanec Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky (1992 až 1994).

Ľubomír Navrátil, publicista a prekladateľ, organizátor novembrových protestov v Dunajskej Strede.
V období Nežnej revolúcie vystupoval ako aktivista a organizátor protestov v Dunajskej Strede. Dva roky bol predsedom VPN v Dunajskej Strede. Za najdôležitejší prínos politických pohybov po roku ‘89 pokladá slobodu vo všetkých formách, ako aj to, že hoci maják nežnej revolúcie už len slabúčko bliká, predsa len tú loď, ktorá sa plaví do neznáma, z času na čas vracia na ten lepší kurz. Ocenenie symbolicky venuje všetkým priateľom, ostatným účastníkom revolúcie v dunajskostredskom okrese.
Cena slobody Antona Srholca je najvýznamnejšie ocenenie Trnavského samosprávneho kraja, ktoré trnavský župan udeľuje jednotlivcom a skupinám za mimoriadny prínos.