Narodila sa 17. januára 1946 v obci Podkriváň v okrese Detva. Má troch synov a štyri vnúčatá. Ako malá chcela byť stavebnou inžinierkou, napokon ju však zlákala sociológia. Po zavŕšení štúdia nastúpila do Československého výskumného ústavu práce, ktorý bol neskôr liahňou revolucionárov – pracoval tam napríklad Fedor Gál, Zorka a Martin Bútorovci a ďalší. Všetci boli postupne „odídení“. Keďže za socializmu sa sociálna práca robila najmä v podnikoch, stala sa vedúcou oddelenia psychológie a sociológie v Závodoch ťažkého strojárstva. Počas Novembra 1989 sa angažovala vo Verejnosti proti násiliu.

Po prvých slobodných voľbách v r.1990 sa stala námestníčkou ministra Petra Millera na federálnom ministerstve práce. Bola prvou ženou v slovenskej vláde po páde komunizmu, keď v období od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992 zastávala pozíciu ministerky práce a sociálnych vecí SR. Bola členkou a neskôr hovorkyňou Grémia tretieho sektora na prelome tisícročí a dlhoročnou členkou Rady vlády SR pre mimovládne organizácie.

Spoluzakladala neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzu sociálnej politiky, je členka neziskového OZ Asociácia seniorov - expertov na Slovensku a stála tiež pri zrode nadácie SOCIA, ktorá prostredníctvom vlastných aktivít a finančnej podpory ovplyvňuje zmeny sociálneho systému v prospech ohrozených sociálnych skupín obyvateľstva. Víziou nadácie je tolerantná občianska spoločnosť, ktorej integrálnou súčasťou sú aj ľudia, ktorí potrebujú pomoc a podporu druhých. Výsledkom spolupráce „slabých a silných“ bude dostatok kvalitných sociálnych služieb, ktoré pružne reagujú na meniace sa individuálne potreby užívateľov v ich prirodzenom sociálnom prostredí.

Je držiteľkou Pribinovho kríža II. triedy, Radu Ľudovíta Štúra II. triedy a vyznamenania Knight in the Order of Orange Nassau (Rytier rádu Orange Nassau) piateho stupňa, ktoré udelila Jej Veličenstvo holandská kráľovná Beatrix, (za prínos ich dlhoročnej spolupráce s holandskými súkromnými nadáciami v sociálnej oblasti).

Predseda Trnavského kraja udeľuje Cenu slobody Antona Srholca pani Helene Wolekovej za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, občianskej spoločnosti  a ochranu ľudských práv. Svojim celoživotným úsilím o zníženie sociálnych rozdielov medzi obyvateľstvom a pomoc tým najslabším a najzraniteľnejším častiam obyvateľstva, nesmierne prispela napĺňaniu ideálov o slobodnej a spravodlivej spoločnosti.