Ladislav (Agnes) Snopko zohral významnú úlohu v revolučnom období novembra 1989 a v období demokratickej transformácie na Slovensku pôsobil ako verejný činiteľ. Snopko sa narodil v roku 1949 v Košiciach. Vyštudoval archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Už počas vysokoškolského štúdia sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami slovenskej kultúry, vedy i politiky. Spoločne organizovali rôzne alternatívne kultúrne podujatia ako Koncert mladosti, Blues na Dunaji, Folkfórum, Gitariáda. Tieto podujatia častokrát nekorešpondovali s kultúrnou politikou režimu, preto boli prísne kontrolované Štátnou bezpečnosťou. Písal príspevky do časopisov Večerník, Ľud, Mladé rozlety, Populár. Angažoval sa aj v iniciatíve Bratislava nahlas.

V revolučných dňoch roku 1989 bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu. 10. decembra 1989 spoluorganizoval pochod pod heslom „Ahoj, Európa“, počas ktorého prešli tisíce Bratislavčanov cez otvorenú Železnú oponu do Rakúska.

V roku 1990 bol poslancom SNR a hlavným koordinátorom kultúry, vzdelávania, športu a turistiky krajín Stredoeurópskej iniciatívy. Bol prvým ponovembrovým ministrom kultúry vo vláde „národného porozumenia“ a v dvoch nasledujúcich slovenských vládach, viackrát bol poslancom zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy a poslancom Bratislavského samosprávneho kraja.

Bol tiež zakladateľom fondu kultúry Pro Slovakia a časopisu Profil súčasného výtvarného umenia. Je Oficierom Rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky. Od roku 1996 sa aktívne venuje rozvoju a organizovaniu kultúrneho života v Bratislave a Prahe. V rokoch 2012 až 2014 pôsobil ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe, následne do 30.6. 2019 pôsobil ako riaditeľ Paláca Lucerna v Prahe.