Miroslav Cipár bol grafický dizajnér, typograf, ilustrátor, maliar, sochár a občiansky aktivista. Narodil sa v roku 1935 v obci Semeteš. Bol svedkom druhej svetovej vojny a tragédie, počas ktorej vlasovovskí vojaci postrieľali v obci 21 mužov. Medzi nimi bol aj Miroslavov otec, ten však prežil priestrel hlavy. Po komunistickom prevrate v roku 1948 Cipárovcom ako nepriateľom národa vyvlastnili dom aj obchod.

Študoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr absolvoval štúdium grafiky a monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Po absolvovaní povinnej vojenskej služby pôsobil v Bratislave ako výtvarník v slobodnom povolaní. V rokoch 1971 – 1972 pracoval v Indii, v roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke a v roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických. Stál pri zrode viacerých kultúrnych projektov, ako napríklad Bienále ilustrácií Bratislava, Trienále insitného umenia, Bienále Danuvius.

V jeho ateliéri sa 19. novembra 1989 stretli slovenskí výtvarníci a spísali prvé revolučné vyhlásenie. Stal sa jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosti proti násiliu a pôsobil v koordinačnom centre VPN. Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa vo VPN prestal priamo angažovať, odmietol všetky ponuky VŠVU na pedagogický postup a pôsobil znova ako výtvarník v slobodnom povolaní. Rozsah jeho umeleckej činnosti je veľmi široký. Ilustroval a navrhol obálky stoviek kníh, kreslil do detských časopisov, navrhoval plagáty a je najúspešnejším slovenským autorom značiek.